Napriek tomu, že nemôže chodiť, si vlastnými rukami postavil dom. Nad hlavu dostane vyše stopäťdesiat kilogramov a v lete sa chystá na bicykli prejsť pol Slovenska.


Pred žiarivo žltým domom nás čaká usmiaty muž, opodiaľ mladá žena kočíkuje päťtýždňové bábätko. Napohľad idylka. No málokto si vie predstaviť, koľko snaženia, sebazaprenia i bolesti to všetko stálo.

Petra Štefanidesa pred trinástimi rokmi pripútala na invalidný vozík autohavária.  „Do posilňovne som chodieval už pred nehodou, mali sme tam permanentku z roboty,“ rozhovorí sa čerstvý majster Slovenska v tlaku na lavičke, keď sa posadíme v útulnej obývačke voňajúcej novotou.  „Keď som tam zavítal opäť po úraze, nemal som dobré obdobie. Bol som apatický, nič sa mi nechcelo, také stavy pozná len ten, kto zrazu stratí svoj pôvodný život.“ Našťastie bol obklopený kamarátmi, ktorí ho presvedčili, aby si prišiel zacvičiť. Raz. Potom dvakrát, trikrát… A už to šlo.  „Úplne ma do toho vtiahli. Potom sme sa spolu s kamarátom, ktorý bol o rok dlhšie na vozíku ako ja, išli pozrieť na Veľkú cenu do Bánoviec nad Bebravou. Chceli sme zistiť, či sa nenájdu nejaké preteky aj pre nás.“

Pozvánka do Atén

Netrvalo dlho a dostali pozvánku na zraz telesne postihnutých športovcov.  „Nuž a potom sa dostavili aj prvé výsledky a šlo to už akosi samo. Bola to obrovská motivácia, keď človek videl a cítil, že sa s jeho telom zrazu niečo deje,“ usmieva sa. Okrem triumfov medzi  „svojimi“ si neraz súťažne sily zmeral aj so zdravými športovcami. A potom prišla na poslednú chvíľu pozvánka do reprezentácie na paralympiádu do Atén 2004.  „V tom roku som podal veľmi dobrý výkon (160 kg) na majstrovstvách Slovenska, a keďže boli medzinárodné, bola tam aj zahraničná konkurencia i rozhodcovia. O nejaký čas mi ráno zrazu zazvonil telefón. Volal mi tréner, vraj ako sa cítim, a vypytoval sa i na všeličo iné. Nakoniec vysvitlo, že prišla pozvánka a zelená karta a aby som sa prišiel ukázať,“ spomína Peter. Keďže všetko bolo v poriadku, cestoval s našou výpravou do gréckej metropoly nadýchať sa olympijskej atmosféry. Tá sa podľa jeho slov s tou klasickou súťažnou nedá porovnávať.  „Je to oveľa dlhšie podujatie, navyše všetci športovci sú tam spolu. Bolo to úžasné, skvele pripravené športoviská, aj olympijská dedina bola veľmi pekná. Gréci sú dobrosrdeční, s každým sa porozprávajú.“ Okrem toho Peter Štefanides zažil aj burácajúcu atmosféru samotných pretekov. Vzpieranie totiž patrí medzi takpovediac tamojšie národné športy, takže divácka kulisa bola ohromujúca.  „Ja som išiel po Grékovi a bola to neskutočná šou. Samozrejme, povzbudzujú všetkých, ale svojich obzvlášť, takže hala doslova vrela a nebolo počuť vlastného slova,“ pochvaľuje si.

S pílkou pod lešením

V silnej konkurencii obsadil v Aténach nakoniec štrnástu priečku. No a paralympijské športoviská by si celkom rád ohmatal aj o tri roky v Londýne. Najprv však bude musieť uspieť v kvalifikácii.  „Uvidíme, ako bude slúžiť zdravie a tiež forma. Svet ide v tomto smere dosť dopredu a my zatiaľ nemáme nastavený systém tak, aby sme to adekvátne stíhali s ním. Pravda je aj to, že svoje v tomto spraví aj doping,“ prekvapuje nás Peter. A vysvetľuje, že podobne ako u zdravých vzpieračov, aj medzi telesne postihnutými sú to bežné praktiky. „Nuž keď trebárs z dvadsaťčlennej egyptskej reprezentácie nachytajú pätnástich, čo dopujú, tak to snáď hovorí samo za seba.“ Nie je to len problém Egypťanov, ale aj ázijských pretekárov, kde sú úpolové športy tradičnou doménou. Tamojší pretekári trávia väčšinu roka v tréningových kempoch, kde sa pripravujú. „Neraz je pre nich doping existenčnou otázkou, pretože kým športovec je v kempe, tak z platu, ktorý dostáva, doma živí ďalších desať súrodencov. A keď nemá výsledky, z kempu ho vyradia,“ hovorí Peter. On našťastie na takýto hazard stavať nemusí. Okrem klasickej prípravy si tréning v posledných mesiacoch spestroval stavbou domu. Ale vôbec nie iba ako divák či dozor. Postavil si ho vlastnými rukami.  „Svojpomocne,“ spresňuje.  „Celkom sám by som to, samozrejme, nezvládol. Mali sme aj majstrov, ale čo sa dalo, urobil som sám. Keď bolo treba, pílil som kvádre, miešal maltu, podával na lešenie, maľoval alebo čokoľvek iné. Sami sme si s priateľkou napríklad obložili kuchyňu, špajzu či WC,“ udivuje nás. Hoci rodičia ho presviedčali, že by bolo asi jednoduchšie kúpiť byt v meste a jednorazovo ho upraviť, ako dva roky stavať dom, on radšej zostal v rodných Žabokrekoch. Aj kvôli priateľom, ktorí ho tu držia. Okrem vlastného bývania pribudla nedávno do rodiny radosť v podobe malej Sabínky.  „Rodičia aj svokrovci sa zatiaľ predháňajú v tom, kto nám s ňou pomôže, tak len dúfame, že im to vydrží,“ smeje sa Peter.

Na bicykli cez Slovensko

Okrem vzpieračského si vyskúšal aj ďalšie športové náčinie. Špeciálne upravený cestný bicykel, s ktorým sa zúčastnil na akcii Cez Slovensko na bicykli za päť dní, kde rovnakú trasu z Popradu na senecké jazerá absolvujú dve skupiny jazdcov. Jednu tvoria telesne postihnutí športovci a druhú známe tváre. Okrem spropagovania športu ako takého a poukázania na rovnosť šancí zdravých aj hendikepovaných športovcov sa výťažok z podujatia použije na podporu prípravy práve druhých spomenutých. Vlaňajší nultý ročník dal Petrovi Štefanidesovi zabrať.  „Myslel som si, akú ja mám kondičku. No keď mi bicykel doviezli na vyskúšanie a ja som sa vyviezol len hore nad dedinu, ledva som lapal dych,“ smeje sa.  „Predsa len, je to úplne iný pohyb, než na aký som bol zvyknutý. Bicykel sa poháňa ručne a zapájajú sa celkom iné svaly. No po ďalších dňoch sme si na seba zvykli a trasu som úspešne zvládol.“ Vraj aj vďaka podpore ostatných členov tímu, s ktorými sa stretne i tento rok na konci júna. Okrem neho sa na štart postavia ďalší paralympionici ako Marián Ligda, Martin Krivoš, Alena Kánová, Iveta Chlebáková, Marek Kubačka či Daniel Cintula. Zo známych osobností odvahu posadiť sa na bicykel našli herci  Tuli Vojtek a Přemek Boublík, speváci Tomáš Bezdeda a Jano Greksa, bývalý motokrosový pretekár Jaroslav Katriňák či markizácky športový moderátor Peter Čambor.  „Tento bicykel je dobrý doplnok aj k mojej športovej príprave,“ pochvaľuje si Peter a dodáva, že sa zas teší na dobrú partiu. Pretože vďaka nim, priateľom a rodine dokáže deň čo deň prekonávať sám seba.

Text: A. Pňačeková • Foto: Tibor Géci, Proficio

http://www.mojcasopis.sk/zaujimave/pribeh/7287-silny-mu.html