300 km za 4 dni spolu, aby sme pomohli – je podujatie, ktoré prostredníctvom známych tvárí z televíznej obrazovky pomáha nielen zdravotne postihnutým ľuďom, ale aj sociálne slabším rodinám. Hosť: Miroslav Buľovský – manažér združenia, ktoré zastrešuje podujatie 300/4=Spolu.
„Vždy som túžil po víťazstvách, po profesionálnej športovej kariére, po uznaní a obdive. Do určitej miery sa mi splnilo v živote všetko o čo som sa snažil. Otázka však znie, za akú cenu?„
„Má zvláštne krásne hnedosivé oči skryté za lenonovskými okuliarmi, krehké blonďavé vlásky zopnuté sponkami a odzbrojujúco úprimný úsmev. Prvýkrát vás jedenásťročnáMonika Štrauchová zo Spišskej Novej Vsi dostane, keď na vás uprie svoju anjelskú tváričku a druhýkrát a definitívne, keď začne rozprávať a zabávať vás svojimi historkami. Po niekoľkýchminútach v jej spoločnostimáte pocit, že toto roztomilé stvorenie je roky vašou najlepšou kamarátkou a nechcete sa s ňou rozlúčiť, pretože vás nabije neskutočnou energiou.“
Vonkajšia teplota 7° až 9°, bočný vietor a neutíchajúci dážď. Ako sa hovorí, počasie, v ktorom by ste ani psa vonku nevyhnali. A predsa, napriek nečasu, partia ľudí šľapajúcich na bicykloch a otáčajúcich pedále handbikeov úspešne zdolávala cestné kilometre. Aj to je scéna, ktorá sa odohrala na päťdňovej púti známych osobností a hendikepovaných športovcov po Slovensku. OZ parasport24 vďaka podujatiu vyzbierala peniaze na zakúpenie handbikeov pre tých, ktorí si ich z vlastného vreckanemôžu dovoliť.
Pelotón jazdy Cez Slovensko na bicykli za 5 dní je v cieli ďalšej etapy. Opäť to bolo krutejšie ako kruté. Nie pre mimoriadnu fyzickú náročnosť alebo kopce, ktorých nám do cesty niekto nastaval neúrekom. Znova úradovalo počasie. Obavy z rána sa naplnili a padajúca voda nás prenasledovala na každom kilometri.
Na cestu Cez Slovensko za 5 dni sa veľmi teším. Je to veľmi jednoduchá veta, ale skrýva sa v nej omnoho viac, ako sa môže zdať. Je to cesta, počas ktorej môžem tzv. zažiť samu seba, prežiť to, čo mám rada, čo ma napĺňa.
Ján Mečiar, populárny moderátor spravodajstva TV JOJ, začínal ako rozhlasový moderátor v rádiu v Komárne až sa postupne prepracoval do Bratislavy. Ako sám vraví, v 90. rokoch to bolo celkom jednoduché, pretože nastal boom súkromných rádií.
Monika Bruteničová sa na televíznej obrazovke pohybuje s väčšími prestávkami od 18 rokov, keď začínala ako „rosnička“ v Slovenskej televízii. Popri štúdiu Sociálnej práce na Univerzite Komenského tiež pôsobila ako programová hlásateľka v televízii LUNA. Po skončení vysokoškolského štúdia sa venovala manažérskej praxi, ale keďže má rada zmenu, opäť nazrela do televíznej kuchyne, a tak…
Známe televízne tváre opäť na päť dní sadnú na bicykel a absolvujú na prelome júna a júla štyristokilometrovú trasu naprieč Slovenskom, aby podporili hendikepovaných športovcov.
